Generál Custer

Slávna, ničmenej kontroverzná osobnosť amerických dejín, George Armstrong Custer, sa na filmových plátnach objavila mnohokrát. Prvý z „custerovských“ westernov, jednocievkový On the Little Big Horn or Custer's Last Stand, bol natočený dokonca už v roku 1909. Obrazy podplukovníka, ktoré tieto fikčné filmy vytvárali, sa navzájom líšili. Niektoré z nich tvorili jeho obraz ako vojnového hrdinu, iné ho naopak zobrazovali ako egoistického zabijaka amerických indiánov, avšak rovnako tak mohli oscilovať medzi týmito dvoma pólmi.

V roku 1967 tak prichádza na filmové plátna ďalší z jeho portrétov, Generál Custer režiséra Roberta Siodmaka, jedného zo známych majstrov filmu noir, v hlavnej úlohe s Robertem Shawem. Po úspechu v občianskej vojne George Armstrong Custer ďalej túži po akcii. Dostáva od svojho vojenského generála Sheridana pod svoje vedenie 7. kavalériu na západe. Tam odchádza spoločne so svojou manželkou Elizabeth, aby vyriešil „indiánsky problém“. Hoci svoju vojenskú povinnosť dôkladne plní, je si vedomý toho, ako vláda porušuje práva a dohody, ktoré s americkými indiánmi uzavrela…

Generál Custer je známy okrem natáčania procesom Technirama svojou historickou nekorektnosťou, keď na Custerovu legendu ponúka alternatívny pohľad. Menujme napríklad zmenu Custerova úhlavného protivníka na iného náčelníka, lokácie točené v španielskych púšťach, pozmenenú najznámejšiu bitku pri Little Bighorne či vôbec samotnú odchýlku od dominantných historických interpretácii o povahe, konaní a hodnosti dôstojníka, vo filme generála. Na tieto historické odchýlky je však možné nahliadať ako na ozvláštňujúci prvok filmu, nakoľko umožňujú sledovanie transformovanej reality všeobecne známeho príbehu. Voľba úpravy historických faktov tak z filmu robí ďalší z alternatívnych pohľadov na túto slávnu vojenskú personu.

Na širokouhlom plátne vizuálne vyniknú okrem prírodných kompozícii predovšetkým vzrušujúce akčné sekvencie bojov medzi Custerovou kavalériou a americkými indiánmi. Rovnako vyniknú aj napínavé hľadiskové zábery horníkov uviazaných k vozu rútiacemu sa zo skaly, unikajúceho vojaka po vodnom žľabe, dokonca rútiaceho sa vlaku. Nesmie sa opomenúť záverečná vrcholná scéna slávnej bitky, ktorá je práve vďaka svojej fikcionalizácii histórie a využitím priestoru o to napínavejšia a strhujúcejšia.

Alexandra Václavíková