Hamlet

Najslávnejšia a najznámejšia filmová adaptácia shakespearovskej drámy získava pod taktovkou režiséra Kennetha Branagha i vďaka monumentálnemu 70mm formátu a jedinečnej komplexnosti takmer neupraveného textu slávneho diela status najviac „shakespearovského“ filmu všetkých čias.

Pred veľkolepým, vyše štvorhodinovým Hamletom tento herec a režisér natočil už dva filmy (Henry V., Veľa kriku pre nič) podľa Shakespearových hier, pričom si navyše stihol zahrať v rovnako shakespearovskom Othellovi Olivera Parkera. Neskôr sa k týmto dielam pridali ďalšie dve (Márne lásky snahy, Čarovná flauta), čím sa adaptácie shakespearovských predobrazov stali akýmsi pilierom režisérovej tvorby.

Rovnako ako sir Laurence Olivier, Franco Zeffirelli či Orson Welles sa aj Kenneth Branagh pokúsil Shakespearove diela preniesť na plátno v jedinečnej podobe. Branagh sa snaží potlačiť divadelnosť predlohy, čo je zrejmé i z práce s kamerou, ktorá často krúži okolo postáv, či z atypického stvárnenia finále v podobe opakovanej Klaudiovej vraždy. Rovnako ako v Henrym V. (1989), aj v Hamletovi stvárnil hlavnú postavu samotný režisér. Za úlohu pomätenej Ofélie si vyslúžila herečka Kate Winsletová britskú cenu Empire Award. Aj vďaka miestami až démonicky teatrálne pôsobiacim výkonom dielo získava na atraktívnosti.

Film býva uvádzaný aj v skrátenej verzii, ochudobenej o niekoľko postáv, napr. o Reynalda v podaní Gérarda Depardieua či Hecubu stvárnenú Judi Denchovou. Veľkolepú výpravu, kostýmy a hudbu, za ktoré bol film vyslaný do boja o Oscara za rok 1996, dopĺňajú kulisy z 19. storočia, čo príbeh zasadzuje do modernejšieho prostredia než v predlohe, ako je už vo filmových alebo divadelných adaptáciách diel Shakespeara zvykom.  Branagh zostáva režijne činným do dnešných dní, dôkazom čoho je napríklad komiksová adaptácia Thora z roku 2011. Na klinec nezavesil ani obdobne úspešnú hereckú kariéru, fanúšikovia príbehoch o Harrym Potterovi si ho môžu pamätať ako profesora Lockharta. Napriek bohatej filmografii však zostáva práve Hamlet vrcholom autorovej tvorby.     

Matúš Slamka